tokuç

kelimeis.-çu

tok (yans.) > tok-ḫ-mak / tok-ā-mak > tok-u-ç / tok-a-ç

  1. 1

    {OsT}{ağız}Çamaşır tokmağı; tokaç.

    [DS]

  2. 2

    {ağız}Et döveceği.

    [DS]

  3. 3

    {ağız}Değnek.

    [DS]